Klopýtala som kopytami po drevenej dlážke vo svojej izbe. Hannes už opäť zdrhol. Ktovie, čo za celý ten čas robí. Raz by som sa to chcela dozvedieť. Našťastie som si tu však doniesla pár vecí z Dánska. Bola som úplne ako nejaký agent. Aspoň som z toho mala taký pocit. Ale zistila som, že keď vyjdem z fjordov, zmením sa na človeka. Bol to úžasný pocit. A bola som rada, že ma nezožrali fenrirovia.
Pri myšlienke na tie besné psy ma striaslo. Bola som sa pozrieť na miesto, kde som naposledy videla otca. Nič. Len stará zaschnutá krv. Museli ho odvliecť preč. Desivé.
Vybrala som z púzdra svoju gitaru a jemne brnkla po strunách. Ten zvuk mi tak veľmi chýbal. Slastne som sa usmiala. Jedna z mála vecí, ktoré ma dokázali úplne upokojiť.
Tak kde si, Hans? opýtala som sa samej seba a začala si pohmkávať pesničku, ktorú som akurát hrala.